C. Burt, známy americký profesor psychológie, zaoberajúci sa vzťahom psychotroniky k obecnej psychológii. Dlhoročný spolupracovník prof. J. B. Rhinea a jeho časopisu.

V. M. Injušin, sovietsky biológ Kazašskej štátnej univerzity v Alma Ate, zaoberajúci sa otázkami štúdia biologickej plazmy u živých organizmov, hlavne skúmaním špecifických rysov tejto plazmy za mimoriadnych situácií organizmov.

F. Karger a G. Zich, nemecký fyzici z Ústavu nukleárnej fyziky a Ústavu fyziky plazmatu M. Palncka v Garching u Mníchova. Študujú problematiku vzťahov ľudského organizmu k anorganickým látkam, hlavne u prípadoch spontánnej psychokinézy. Vyslovili hypotézu o existencii piatej fyzikálnej interakcii.

B. Khérumian, známy francúzsky parapsychológ, zaoberajúci sa hlavne sledovaním priebehu fyziologických procesov pri psychotronických prejavoch. Spolu s R. Warcollierom riadil výskum psychotroniky po II. svetovej vojne vo Francúzsku. Podieľa sa na vydávaní časopisu "Revue métapsychique".

I. M. Kogan, profesor rádiotechniky na Inštitúte rádiotechniky a informačnej techniky v Moskve, od roku 1965 viedol sekciu Bioinformácií, ktorá bola jednou z koordinačných stredísk výskumu telepatie v bývalom ZSSR. Snažil sa teoreticky zdôvodniť, že nositeľom telepatickej informácie sú elektromagnetické vlny, napriek tomu však nevylučoval možnosť existencie iného energetického činiteľa.

G. Murphy, známy svetový psychológ osobnosti, profesor kansaského Manager inštitútu, prezident American Society for Psychical Research, šéfredaktor časopisu vydávaného touto spoločnosťou. G. Murphy vo svojich publikáciách o obecnej psychológii a o jednotlivých odborových psychológiách považuje za ich súčasť skúmanie i tých vlastností človeka, ktorými sa zaoberá psychotronika.

Y. Rocard, francúzsky fyzik, autor jednej z najlepších prác o prútkarení, zaoberal sa predovšetkým reakciou človeka na slabé magnetické pole. Jeho štúdie boli jedným z podnetov k definovaniu novej vednej poddisciplíny, magnetobiológii.

E. Servadio, taliansky psychológ, jeden z hlavný predstaviteľov Spoločnosti pre výskum parapsychológie v Ríme. Aplikoval psychoanalýzu do psychotroniky, zaoberal sa štúdiom hypnózy a prejavom intenzity psychotronických schopností v hypnotickom spánku.

N. N. Sočevanov, doktor prírodných vied, geológ, pracovník ministerstva geológie ZSSR. N. N. Sočevanov pristúpil k prútkarstvu k ako možnej forme reakcií na rôzne geologické anomálie. Fenomén prútkarstva vyskúšal na veľkej vzorke ľudí a potom systematicky začal preverovať doterajšie hypotézy, snažiace sa objasniť podstatu tohto javu. Jeho výskumy sú najpodstatnejším prínosom k poznaniu prútkarstva v súčasnej dobe.

I. F. Šiškin, sovietsky leningradský fyzik, usiluje o teoretické zdôvodnenie charakteru nositeľa telepatickej informácie. Na rozdiel od prof. Kogana sa domnieva, že nás pravdepodobne výskum psychotroniky postaví pred doteraz nepoznanú energetickú formu.

S. W. Tromp, holandský profesor geológie, dlhoročný pracovník v prútkarstve, vydal jednu z najobsiahlejších a najfundovanejších prác o prútkarstve ("Psychická fyzika"), ktorým sa nezaoberá len z hľadiska geológie, ale analyzuje ho v komplexnosti.