Aby sa vylúčili nesprávne interpretácie a aby sa odstránil všetok ten balast, ktorý sa sem dostal pomocou bulvárnej tlače, a mnohými samozvancami, tváriacimi sa ako psychotronici, je potrebné si presne definovať niektoré pojmy, s ktorými psychotronika pracuje.
Pri stanovení termínov pre psychotronické fenomény sa opieralo predovšetkým o termíny najčastejšie používané. Ďalej ide o to, aby definície termínov boli čo najobecnejšie, ale aby napriek tomu vyjadrovali špecifiku daného fenoménu. Aby bolo patrné, že tieto schopnosti sú viazané na živé organizmy, predsúvame u všetkých termínov psychotronických fenoménov časticu bio.

Senzibil, ani liečiteľ nie je psychotronikom (ako to radi uvádzajú v bulvárnej tlači), lebo oni neskúmajú podstatu týchto javov, ale len pracujú s prejavmi energoinformačného systému. Do psychotroniky takisto nepatria rôzne sektárske spolky a tzv. "skratky do neba" (Silvova metóda, REIKI atď.), dokonca ani "sektológ" teda odborník zaoberajúci sa sektami.

Energoinformačný systém - pomocou neho senzibil a do určitej miery každý človek (rôzne spontánne prejavy v živote) je schopný buď získať informácie (telepatia, jasnovidnosť...), alebo určitý druh energie (psychokinéza).

Bioindikácia - je schopnosť živého organizmu detekovať informácie o prostredí, ktoré psychotronika rozdeľujeme na vonkajšie a vnútorné. Vonkajším prostredím chápe všetko, čo je mimo subjekt. Vnútorným prostredím potom subjekt samotný. obydve prostredia, vonkajšie aj vnútorné, uchovávajú informácie, pričom živá hmota je schopná s týmito informáciami integrovať.

Biotelegnóza - je distančné poznávanie objektívnej skutočnosti viazanej na vedomie (nevedomie), ku ktorému sa nedospeje na základe známych schopností zmyslov, ani racionálnou úvahou. Informácie o objektívnej skutočnosti sú subjektu predané priamo alebo symbolicky.

Biokomunikácia - je schopnosť živých organizmov vzájomne komunikovať, distančne predávať a prijímať informácie pomocou vlastných mechanizmov, ktoré sa uplatňujú aj za hranicami rozsahu schopností zmyslov, percepčné a receptorické činnosti. Kvalita prenášaných informácií zodpovedá stupňu organizovanosti živej hmoty.

Dermokognícia - je schopnosť živého organizmu, pri ktorej je možné pomocou receptorov kože odčítať informácie z predmetov, ktoré prídu do styku s kožou alebo sú v jej blízkosti. Pri dermokognícii sa uplatňujú aj také vlastnosti kožných receptorov, ktoré presahujú tradičné vlastnosti prisudzované zmyslu hmatu.

Biodiagnostikovanie - je pomocná diagnostická metóda, ktorá využíva okrem informácií, získaných pomocou tradičného rozsahu zmyslov a verbálnej komunikácie s pacientom, aj schopnosť ľudského organizmu lokalizovať na biologickom objekte zmeny v štruktúre vonkajších a vnútorných energetických polí, súvysiacich zo začínajúcov alebo prebiehajúcou patológiou, prípadne ešte využíva rozvinutej alebo menej rozvinutej biotelegnostickej schopnosti človeka.

Bioterapia - je pomocná terapeutická metóda, ktorá cielene využíva možností priameho energetického a psychického interagovania spôsobilého ľudského organizmu s chorým organizmom za účelom zlepšenia jeho psychosomatického stavu.

Biotelekinéza - je schopnosť živého organizmu vyvolať v sebe a vo vonkajšom prostredí energetické a informačné zmeny, ktoré sa môžu prejavovať zmenou hybnosti sústavy a prípadne i štrukturálnou zmenou tejto sústavy.

Bioaktivácia - je schopnosť živého organizmu vyvolať vo vonkajšom prostredí energetické a informačné zmeny, ktoré sa prejavujú štrukturálnou premenou sústav a systémov, prípadne môže dochádzať k vzniku nových štruktúr. Tieto zmeny sú v niektorých prípadoch priamo zmyslovo vnímateľné alebo tiež objektívne merateľné.

Biolokácia - je schopnosť ľudského organizmu detekovať informácie o terénu a jeho okolia prostredníctvom fyzikálnych polí, prípadne s využitím viac či menej rozvinutej biotelegnostickej schopnosti.

Diskontinuitné zóny - sú lokality, v ktorých pod vplyvom prirodzenej prípadne umelej nehomogenity alebo radiácie podložia či povrchu terénu dochádza k zmene fyzikálnych polí nad terénom. Tieto zmeny fyzikálnych polí môžu živé organizmy stimulovať pozitívne, negatívne alebo k ním byť indiferentné. Ako pozitívne, tak negatívne stimulácie sú závislé od dĺžky zotrvania v diskontinuitných zónach. Diskontinuitné zóny, ktoré živé organizmy stimulujú negatívne, označujeme ako geopatogénne zóny.