Biotelekinéza je schopnosť živého organizmu vyvolať v sebe a vo vonkajšom prostredí energetické a informačné zmeny, ktoré sa môžu prejavovať zmenou hybnosti sústavy a prípadne aj štrukturálnou zmenou tejto sústavy.

Pre biotelekinézu sa v literatúre používa termínov: psychokinéza, Schpuk fenomén, Poltergeist, PK jav. V západnej a staršej literatúre je termín PK jav chápaný ako označenie pre fyzikálnu manifestáciu. Preto sa fenomény delili na ESP - nefyzikálne a PK javy - fyzikálne. Dnes vieme, že všetky zo skúmaných javov majú tiež fyzikálny prejav.

Pri biotelekinézi dochádza väčšinou k interakcii medzi človekom a neživou hmotou v prostredí, zriedkavo medzi človekom a živou hmotou v prostredí.

Biotelekinéza má spontánny charakter, cielený charakter alebo experimentálny charakter.

Biotelekinéza väčšinou máva spontánny charakter, viazaný na dlhotrvajúci stresový stav, obvykle v detskom alebo pubertálnom veku. Volná zložka sa v tomto prípade javí ako celkom druhoradá. Pri experimentálnej biotelekinéze je treba mentálnym úsilím uviesť organizmus do príslušného stavu, aby bol schopný biotelekinézi. Merané fyziologické parametre pri experimentálnej biotelekinézi zodpovedajú parametrom pri strese, trebaže sa pokusná osoba psychicky nenachádza v stresovom stave a prejavuje dokonca spontánnu radosť nad vydareným experimentom.

Okrem štandardných biotelekinetických experimentov, prevádzaných za pomoci výnimočného jedinca, prebiehajú od polovice 19. storočia experimenty s tzv. minipsychokinézou, ktorá má prevažne laboratórny charakter. Experimentátor usiluje o priame pôsobenie na ľahko pohyblivé sústavy (zavesené, pohybujúce sa na vodnej hladine apod.) zo snahou vylúčiť známe fyzikálne vplyvy, ako sú teplo, vzdušné prúdy, elektrostatika atď. (H. Baraduc, E. K. Müller, A. Wendler, J. Krmešský). Proti týmto experimentom sú však vnášané mnohé námietky, a zatiaľ skôr potvrdzujú, ako je človek z energetického hľadiska doteraz neznámy.

Fyzikálne vysvetlenie javu biotelekinézi zostáva otvorené. Vedci v Nemecku (F. Karger, J. Petzold) vyslovujú obecnú hypotézu o ďalšej piatej fyzikálnej interakcii, stojacej vedľa štyroch známych: elektromagnetickej, gravitačnej, silnej a slabej jadrovej, ku ktorej by malo dochádzať medzi hmotou a človekom. Iný vedci dávajú zatiaľ prednosť fyzikálnym meraniam známych energetických foriem. Tieto poznatky sa snažia využiť pre modelovanie experimentov. Napríklad elektronik prof. W. Peschke sa začal zaoberať tzv. kinetobarickým efektom. Keď generoval elektromagnetické vlny, v oblasti 1,5 - 2 GHz zistil, že sa ľahko pohyblivá sústava uviedla do pohybu. Po skončení generovania elektromagnetických vĺn sa pohyb zastavil. Ak previedol to isté generovanie za chrbtom pokusnej osoby (vždy po dobu 2 minút), nastal ten istý efekt, avšak s tým rozdielom, že sa ľahko pohyblivá sústava nezastavila a pohyb pretrvával 2 - 4 hodiny, u niektorých jedincov i dlhšie. Umelo generovaná energetická forma zrejme vyvolala zmenu v energetike organizmu, pretože bez tohto generovania žiadna z vybraných pokusných osôb sústavu do pohybu neuviedla.