Písal sa rok 1987. Vyšetrovanie okolností smrti občana N. na Jalte sa dostalo do slepej uličky. Spôsobilo jeho smrť násilie alebo to bola nehoda? Na odpovedi na otázku veľmi záležalo. Vyšetrovatelia jasnovidcom predložili lebku mŕtveho a dostali jednoznačnú odpoveď: smrť spôsobila neopatrnosť pri jazde na bicykli po pobreží, vražda bola vylúčená. Naviac uviedli vek mŕtveho, opísali jeho zovňajšok a základné podrobnosti z jeho životopisu. Vyšetrovanie potvrdilo každé slovo...

Už tri roky sa takmer každý týždeň schádzajú v starom dome v centre Moskvy, kam sa je možné dostať iba zo zvláštnou priepustkou. Sú traja: dve ženy a jeden muž. Uverejniť ich skutočnosti znamená vystaviť ich veľkému riziku, pretože by sa našli ľudia, ktorí by ich chceli donútiť mlčať. Svoje neobvyklé vzácne nadanie jasnovidnosť totiž dali do služieb nebezpečného, ale veľmi potrebného povolania - kriminalistiky (Panasenko 1989).

Sadnú si ku stolu, na ktorom leží nejaký predmet, ktorý má vzťah k hľadanému alebo podozrelému človeku. Pracovník, ktorý má za úlohu s touto skupinou trvalo spolupracovať, opisuje situáciu. Všetci traja pristúpia k práci. Jeden začína, druhý sa pripája, doplňuje ho, potom sa zapojí tretí... Vzájomne sa opravujú, skáču si do reči a vytvárajú ucelený obraz

Zaujímavé je, že k práci nutne potrebujú horúci čaj alebo aspoň teplú vodu. Tvrdia, že malé dúšky horúcej vody im pomáhajú naladiť sa na potrebnú vlnu. Ďalej už všetko záleží na inšpirácii.

Písal sa rok 1988. Kompletné orgány pátrali po neznámom výrobcovi falošných dokladov. Moskovské oddelenie kriminalistiky malo v rukách iba dobre urobené pasy a preukazy. Stačili k tomu, aby jasnovidci bez váhania vyslovili meno dediny v moskovskej oblasti, kde žije hľadaná osoba. Opísali jej vzhľad a okruh známych. Páchateľ bol v krátkej dobe zatknutí...

Títo ľudia nedokážu vysvetliť, akým spôsobom a odkiaľ informácie dostávajú, ako ich dešifrujú. Na tom však nie je nič divného. Skúste prinútiť básnika, aby vám vysvetlil, kde bere verše a básnické prirovnania. A znovu rok 1988. Pracovníci milície potrebovali zistiť, kde žije a čím sa zaoberá istý R., ich nedávny zverenec. Na základe fotografie jasnovidci určili miesto jeho pobytu - mesto na severnom Kaukaze. Okrem toho podrobne opísali, ako trávi čas. Tak sa milícii podarilo zabrániť pripravovanému trestnému činu...

Vďaka svojim schopnostiam by títo ľudia mohli žiť na výslní slávy. V skutočnosti žijú v podmienkach konšpirácie. Sú nútení vnikať do strašného sveta trestnej činnosti. A pritom nie sú profesionálnymi vyšetrovateľmi, ale jedinci s úplne bežnými povolaniami - dôchodca, vedecký pracovník, pedagóg. Ich strach z uverejnenia nie je predstieraný. Podobne sa chovajú tiež zahraničný jasnovidci, ktorý pomáhajú odhaľovať zločincov. (Dorothy Elisonová, žena v domácnosti, ktorá vďaka svojim schopnostiam objasnila 13 vrážd a pomohla nájsť 50 nezvestných detí, cestovala do Spojených štátov v doprovode agentov FBI. Ohrozenie života takého človeka je veľké. Jedného holandského jasnovidca našli mŕtveho krátko potom, čo vyhlásil, že sa začne zaoberať prípadom zavraždenia Alda Moora).

Schopnosti týchto ľudí v kriminalistike nepoznajú hranice ani vzdialenosti. Bol zaznamenaný prípad, kedy sovietsky jasnovidci určili stav človeka, ktorý sa stratil v Paríži.

Rok 1989. Došlo k vražde. Na mieste činu našli útržok dopisu, ktorý podľa predpokladov napísal vrah. Žiadne iné informácie o tejto osobe vyšetrovatelia nemali. Z onoho zdrapu papiera jasnovidci zistili vraha i jeho adresu. To vyšetrovateľom pomohlo zhromaždiť potrebné dôkazy. Vrah sa dostal pred súd.

U každého z uvedených sa jasnovidné schopnosti prejavili a rozvíjali inak. Ani jeden z nich však nepije a nefajčí. Všetci dodržujú prísnu diétu a pomerne tvrdý režim. V minulosti všetci aktívne športovali, dokonca ešte dnes sa v záujme udržania fyzickej kondície športu venujú.

Za jeden z hlavných zákonov považujú zákaz klamania, neúprimnosť. Najzaujímavejší však je, že ani jeden z nich nedokáže predvídať svoju vlastnú budúcnosť. A keď sa o to pokúšajú, informácie prichádzajú mimoriadne ťažko. Pravda je, že by bolo naivné si myslieť, že pomocou jasnovidcov sa podarí zlikvidovať zločinnosť, alebo že bude možné obísť sa bez bežnej pátracej a vyšetrovacej činnosti. Informácie získané od nich nie sú dôkazom, ale iba pomôckou kriminalistov. Preto sa schádzajú a každé ich stretnutie znamená, že bude rozlúštený ďalší kriminálny prípad.